Rubrika: Tak zajtra ľudia zastaví sa Boh…

Elegantné dámske lodičky… Čľapotajúce malé čižmičky… Krok a za ním ďalší krok, kroky do ticha, a mĺkve schodisko, čo vôbec nedýcha. Schody, čo chceli priveľa námahy, schody, pre ktoré staviame výťahy. Schody kamenné, schody drevené, schody, čo odlepili ľudí od zeme. Tak každým schodom vstúpme do seba, veď každý schod je cestou do neba. […]

Čo je to vlastne život ? Nikto nevie ? O čom to tu celé vlastne je ? Len pravdu, dnes nebudem rečniť, môžete ma nenávidieť alebo chcieť zvečniť. Vitajte v priemerných hraniciach priemernosti, priemer sme vymenili za radosť, za cnosti… Priemerní, priemerní to slovo nenávidíte, Priemerní, každé ráno sa s ním na perách budíte. Všetci sme v podstate […]

Malé nožičky, biely parapet, Drobné tvár objavujúca svet, len dieťa pozerajúce von. Hľadá , čo je za oknom… Drobec uvidel prvýkrát slnko, a malé vnútro na chvíľu zmĺklo. Pár odtlačkov na okne, blízko je pán, Maličký vedel, že nikdy nebude sám. Veď viac ako každý každučký osvietenec, vie tento maličký malý kojenec. Pošpinil síce oblok no bol […]

Si frajer ? Máš auto ? Myslíš si, že svet je malý ? Nikam sme sa nedostali. Máte už plné knižnice ? A všetkých klasikov ste prečítali ? Ľudia, nikam sme sa nedostali. Chcete mať všetky peniaze sveta ? Akoby ste ich už nemali. Vlastne sme sa ešte nikdy nikam nedostali. Veríte, že máte všetko ? A že ste dokonalí? čo ste ľudia vlastne dokázali ? […]

Tretie tisícročie, obraz chorej doby, kde viac ako ľudia vedia smetné nádoby. Len tíško sedia na okraji spoločnosti, mlčiaci filozofi z krajiny mravnosti. Prečo skladáme ódy na Stalina a na iné zvery ? Veď žime už ľudia a oslávme kontajnery. Tak hrdo zdravím veľké skládky západu, a klaniam sa najlepšiemu ľudskému nápadu. Bez neho by sme […]

Na zastávke č.3 v zime zastavil sa Boh, ten večný nemenný, jeden z tých troch. Len ticho sedel a pozeral vôkol, a v snehu napočítal tisíce ľudských krokov. Tam v zastávke č.3 sa boh zamyslel, prečo ľudstvo ako také vôbec vymyslel. Dal im všetko nebo, lásku, nekonečné zemské préria, A tých bláznov omnoho viac fascinujú baktérie. Boli hlúpi ? […]

Nikdy nepatril do spoločnosti… bol v ľudstve len na zozname hostí. Nevedeli ho skrotiť, trhal sieť aj niť, lebo on jediný skutočne chcel žiť… Nenávidel školu, a odporoval im. Ako boží bič. Len oheň a dym. Vždy túžil po besnej rýchlosti, po jazde za hranicou súdnosti. Predbiehať nekonečnosť, zmeniť svet, hranice života a mladý atlét. […]

Zastav človek, zastav, pozri do neba. Zastav, lebo iná nie je potreba. Zastav a zhliadni do seba. Zastav, urob, čo urobiť je potreba. Zastav a pozdrav hory, lúky, lesy, Zastav, postoj kdekoľvek si, Zastav v meste, zastav na poli, Zastav kde je len ti po vôli. Len stoj a pozri, aký svet ťa obklopuje, čo srdce tvoje ospevuje, nie hriech ľudskému rodu ubližuje. Zastav […]

Západ, pláž a slnko v plnom ligote, stojí človek v celej svojej nahote. len on sám obdivujúc zem, až kým sa k nemu neprikradol tieň. Tu sa stretalo more a súš, tak kto bol viac tieň či muž ? Len tiché vlnky obmývali nohy im, potomkovi tieňov, aj tebe ľudský syn. Kto bol dokonalejší v svojej podstate ? Deformovaný tieň či človek konateľ ? A tichý […]

Slnko pričarilo zemskú nehu. Padajúci list, v poslednej mláke snehu. Bláznivosť večnosti, prítomnosť okamihu, tiché bytie prejavujúce svoju silu. … a my ľudia sme stále nič nepochopili. Lavička pri brehu, v tieni Amstrongových krokov… Zapredali nádheru, generácie robotov. Vinníci vojny ? Kolektívna vina. Páni tvorstva ? Najväčšia to špina. … […]