Rubrika: Tak zajtra ľudia zastaví sa Boh…

Nikdy som nebol ovca. Nikdy som nepatril do stáda. Nežil som podľa vášho vzorca, a malá mi bola ohrada. Ja som život, život samotný, vždy mnou napáchne vzduch. Som čln, čln divý bez kotvy. Som síra, čo dráždi čuch. Som dobrodružstvo nové, a tajomný nezdolaný vrch. Výzva pre dcéry Adamove, a všemožný dobrodruh. Stelesnený rock n`rollom… V […]

Netúžila po princovi, či popolvárovi, chcela len cestovať a učiť sa jazyky. Pri západe slnka milovať sa v mori, a život pretančiť v rytme muziky. Chcela mango zajedať ananásom, a pritom popíjať kokosové mlieko. Vždy išla svojou vlastnou trasou, a chcela byť viac ako len bežným človekom. V mladosti milovať jej fantáziu, a ostatným sa diviť. Pre […]

Nad hrobom zosnulých stoja plačúci, toto však nie sú slzy ľútosti. Všade len krik a bôľ srdcarvúci, no boja sa vlastnej smrteľnosti. Tak aj na nás príde, smútok, žiaľ i náreky, prídu s našou pominuteľnosťou. Žijeme ako by sme tu boli na veky, no nespútaný smrteľnosťou. Žijeme ako by neexistoval koniec, a pritom sa ho všetci bojíme. Posledné zbohom, […]

Už ma nudia vzťahy, že, ktorá s kým bola. Kto má aký malý. A tak dookola… Už ma nudia happy endy, seriálové milenky. Stále to isté dookola, patríte snáď do telky ? Zblížiť sa, rozísť, ísť do roboty. Zbaliť sa odísť. A dať to dokopy. No za všetkým hľadaj ženy, a my sme len do počtu. Muži sú predsa ženami, nášho letopočtu. […]

Na námestí stál človek, čo nemiloval mestský vzduch. Nenávidel nový vek, a neznášal jeho ruch. Ľudia pred spásou utekali, no bezdomovec hral. Všetko z neho už zodrali, a on tam len tak stál… Samotár, tulák, žobrák, pre lásku preplietal prsty boľavé. Samotár, mních a dobrák, pápež zvolený bohom bez konkláve. Svätý, čo nepatril na […]

Usmej sa a odkroj si kúsoček slaniny, tak sa u nás písali národne dejiny. Neboli sme bojovníci, ani králi, len poddaní, čo sa usmievali. Tak sme my písali históriu. Tak zapĺňali kroniky. V pote tváre na biednom poli, s poriskom od motyky. A že tu bolo hej, že tu bolo do spevu. Nemali sme nič, no neriešili kariéru. Tak dnes som rád, že som […]

Čierna ide v ruke s bielou, smrtka kráča za anjelom. Vedľa neba býva peklo, z temnoty zas vzišlo svetlo. Rozkvet ruže, ruža, čo zvädla, smiech a plač sídlia vždy vedľa. Diabol prichádza s bohom, Zem hraničí s belasou oblohou. Občas tu niekto zomrie, a hneď sa ďalší narodí. Niečo tu zhnije, a niečo sa urodí. Dnes napĺňaš svoje potreby ? […]

Hovorili, učte sa, makajte, matura je ťažká. No ja hovorím, ľudia celé je to fraška. Vitajte v svete dospelosti, a tak to tu chodí. Niekto opíše, a ďalší chudák robí… Veď čo nezrobiť pre pochvalu od babičky, stačí len v kabinete ukázať kozičky, alebo vedeniu oblízať nožičky. A budú samotné samé jedničky… Že je v […]

Aké ľahké je priložiť jazyk na vlhké pery. Prečo by inak muži nosili kvety ? Aké ľahké je vkĺznuť do tajomnej medzery. Ach, aké fajn je spojiť dva svety, Všetci sa tlačíme do jedinej diery. Len pozor aby neboli deti ! Všetci muži sú vlastne zvery. A z dvoch tupcov vzíde raz tretí. Keby sme tak vedeli, čo sa deje za oknami. Aspoň že, naše dietky zaspávajú […]

Celý svet je vlastne samozrejmosť. Samozrejmá je voda, ba aj elektrina. No nahľadíme na skutočnosť, že, všetko sa nám rýchlo míňa. Samozrejme je naše žriedlo, samozrejme sú šaty. No samozrejme zvädlo, a čas sa nám kráti. Vlastne nič nie je samozrejme. Neexistujú žiadne istoty. Raz niekto stisne spúšť, a ostaneme siroty. Nepoznám […]