Ach, tie krásne letné chvíle, keď na slnku sa ako olej pražíme. Pred nami len morské míle… A do blba jak tupci hľadíme. Telá lenivé a nečinné… Na dovolenke si všetko dovoliť smiem. Jesť predsa ľudia musíme. Tak obžerme sa každý deň. Potom odfukovať na lehátku pupkom… Leniví jak psi… Pri nežných hádkach postaviť vlasy dupkom… Také […]
Pokračovanie článkuKeď ťa už v živote nebaví, že proti vetru močíme. Tak vyprázdnime hlavy. A jednoducho skočíme… Uzavretí v sieti byrokracie. Ventilátory a kancelárske priestory. Tak si to teda skočíme… Na vysoké skaliská cez slnečné obzory. Otvoriť krídla… A byť vtákom, čo jediný krát lieta. A v jedinom páde obsiahnuť, všetko šťastie sveta. […]
Pokračovanie článkuZo slnečnej energie žiť. A všetko mať v paži. Nič nerobiť… …a len tak ležať na pláži. Veselé slnečníky. …nič nás tu neťaží. Všade detské výkriky. A len tak ležať na pláži. Čľapot vody a cudzie jazyky. Človek sa tu o nič nesnaží. Lenivosť a iné zlozvyky… A len tak ležať cez deň na pláží. A potom zase len tak […]
Pokračovanie článkuVlny píšu poéziu, a každý ju číta sám. Pod hladinou fantázie. Otvoriť svet morských brán. Ponoriť sa do vĺn… Na perách slanosť všetka. Počkať si na spln, a počúvať, čo more šepká. Tak píšem, píšem poéziu, poéziu o mori. A morský vietor rozfúka, všetko čo v nás bolí…
Pokračovanie článkuTu a teraz nechať to staré odísť…. Cez slzy pošepnúť zbohom. Do srdca dovoliť novému prísť, šťastiu, čo čaká za ďalším rohom. Nechajme sprachnieť minulosť… Vytrhnúť spomienky… Bolesti bolo už akurát dosť ! Na duši ostali kamienky. Nespravili sme nič zlé… Tak odhoďme tú ťažobu. V živote je tvrdé zápisné. A výčitky do hrobu. […]
Pokračovanie článku
Každý človek má svoj príbeh, sme chodiace romány, ktoré sa nedajú zavrieť ani odložiť na policu, deň čo deň križujeme ulice miest ničíme, tvoríme, milujeme aj nenávidíme a celkovo vytvárame to, čo nazývame život. No možno to nie je skutočný život, možno je to ilúzia, sen z ktorého sa nevieme prebudiť, možno je to všetko inak a prišiel čas sa zamyslieť...
