Archív: júl, 2013

Som šťastný… Svet krásny… A šťastie sa skrylo, aj v tejto básni. Slnko svieti, láska nás hreje. Keď je človek šťastný, tak sa tu smeje… A to šťastie si my dvaja, ponechať musíme. Je vzduch, ktorý dýchame, no nikdy nechytíme. Šťastie je len mihot lúča. Šťastie je drobunká mláka. Šťastie je vlastne hazard, čo každého z nás láka. […]

Prázdna fľaša… Povie, čo v nás drieme. No krásne je len to, že zajtra zabudneme. Tak hľadáme pravdu… Pijeme bohémy. A zajtra vstávame, opitý na zemi. A tie prázdne fľaše… Súdia nás aj žalujú. Tam na dne pohára, ľudia ľudí milujú. A vtedy keď, posledná hviezda dohára. Človek nájde šťastie, aj na dne pohára…

Nenávidím vaše pravidlá… Veď aj Vám sa musia hnusiť. Radšej utopím v svojom, ako vo vašom dusiť. Nenávidím vaše pravidlá… A debilné činy… Aj mňa raz znenávidíte preto, že som iný. Väznení zvykom v klietkach… Tá klietka je však nelogická. Ako ryby chytené v sieťkach, no moja aspoň utopická… Nenávidím Vás… […]

Otvorte krídla anjeli… Prišiel ten čas… Leťte akoby ste vedeli, že letíte posledný raz… Otvorte krídla ! Na cesty nebeské. Ponad ľudské sídla… Bytosti anjelské. Len leťte ! A duše poletia s vami… Pozdravujte v inom svete, od plačúcich za oknami. Tak leťte… Leťte ponad štíty bielych hôr. A nezabudnite ! Nezabudnite na […]

Sadíme kvety, aby raz zvädli. A z okrasných drevín, spravíme metly. Píšeme poéziu, čo raz nevyjde z knižnice. A romány, na zaprášené police. Plodíme deti, aby zomreli. Všetko tu raz končí, na smrteľnej posteli. Tak nech stvoríme hocičo, hocičo krásne. Všetko ľudské raz skončí, a niekto tu zhasne. Sadíme stromy, a porežú ich píly. Len keď […]

Občas padne obloha… Hlava skrytá medzi dlaňami. Kričíme aj na Boha, a nič sa nám tu nedarí. Občas sa to fakt nedá vydržať… Chytení v sieti problémov. Za jeden, dva ďalšie obdŕžať… A problém nahradiť malérom. Občas sa nám fakt rúti svet… A slzy tečú po tvári. Čoho sa dotkneme tak vopred, rovno sme už posrali. Občas to jednoducho […]

Odkrojím si teplý koláč, tú najmenšiu časť… Prenádherne vonia. Tak ochutnám tu slasť. Potom si dám aj omrvinky, čo sú na kraji. Veď nechcem aby zbytky, z koláča zostali. A keď zjem jeden, ponúkne sa ďalší. Veď ten susedov, je vždy ten krajší. A tak ďalší a ďalší…celý koláč, Koláč jablkový. Ešte pár kúskov dotlač, a bude aj […]

Som unavený… Zatvárajú sa oči… A netuším kde, táto báseň končí… Som unavený… A láka ma spánok sladký. Zaspím ako dieťa, v lone svojej matky. Som unavený… Oči pomlčky, padá hlava… Uspávam sám seba, aj to sa občas stáva. Som unavený… O papier oprelo sa čelo. Zaspávam… A píše samo pero. Som unavený, […]

Po nociach volám samotného Boha, pre tvoj jediný krátky dopis… Zajtra pokojne pôjdem do kostola, tak len mi odpíš… Len jediné slovíčko… A budem najšťastnejším mužom sveta. Stačí len tak máličko. Len jediná veta… A potom si ma kľudne vymaž… Jediný gombík stlač. Naspäť si ma zase pridáš ? No ja vypnem počítač… Tak mi […]

Zapĺňam prázdny papier… Zapĺňam prázdnymi slovami… No raz napíšem báseň, čo sa zakotví medzi srdciami. Raz ju určite napíšem, a obletí celučký svet. Pohladí tváre ľudí… A vráti sa mi späť. No dnes neviem o čom písať. Predo mnou sú len prázdne listy. Občas je básnikom lepšie, keď papier zostáva čistý… Dostal som prázdny […]