Archív: júl, 2013

V kostole tíško pošepli si babky, vraj lepšie sa žilo za ich éry. Ich vnučky by neboli šľapky, a dreli by jak tie včely. Všetko by bolo za korunu, a hrniec prázdny. Nenavštívili by síce Honolulu, no veselí a šťastní. No pradedovia by zase určite tvrdili, že najlepšie bolo počas národného útlaku. Veď to nie jak prežili, hoc nemali výplatu. No mali kone […]

Cez mraky sa predral slnečný lúč, a začal sa s temnotou hrať. Niektorých zobudil… No väčšina ostala spať. Tu priali svetlo… stali sa fakľami. Horeli pre iných, a sami boli svetlami. Tmu prebil záblesk svetla, potešil tých, čo naň čakali. Kto hľadal našiel… No ostatní tápali. […]

Tristo mužov bránilo Termopyly, Len tristo hájilo grécke hradby. Neslávny tým, že žili. Slávny tým, že padli. […]

Cukor sa topí… Slasti večné. Hriech nám chutí, a vášeň tečie… Chutnučký pôžitok. A výstrih krásny. A sladkých bôžikov, milovať navždy… Len ty si medový rez… Stelesnené erotické napätie… No tak priznaj dnes, dobyté územie. Cukor sa topí, v slasti večnej. Hriech nám chutí, a vášeň tečie…

Ach, drahá šialená, ty čo si životu nepošepla dosť. Tak blízko a predsa vzdialená. Vietor vo vlasoch a bláznivosť… Pamätáš ako si sa smiala ? My, blázni sentimentálne čudní, no naša skladba už dohrala… A život je nudný. Ach, drahá šialená, Prečo vôbec píšem tento list ? Som len ďalší, čo padol na kolenná. Ďalší, čo musel […]

Nikdy som nebol ovca. Nikdy som nepatril do stáda. Nežil som podľa vášho vzorca, a malá mi bola ohrada. Ja som život, život samotný, vždy mnou napáchne vzduch. Som čln, čln divý bez kotvy. Som síra, čo dráždi čuch. Som dobrodružstvo nové, a tajomný nezdolaný vrch. Výzva pre dcéry Adamove, a všemožný dobrodruh. Stelesnený rock n`rollom… V […]

Netúžila po princovi, či popolvárovi, chcela len cestovať a učiť sa jazyky. Pri západe slnka milovať sa v mori, a život pretančiť v rytme muziky. Chcela mango zajedať ananásom, a pritom popíjať kokosové mlieko. Vždy išla svojou vlastnou trasou, a chcela byť viac ako len bežným človekom. V mladosti milovať jej fantáziu, a ostatným sa diviť. Pre […]

Nad hrobom zosnulých stoja plačúci, toto však nie sú slzy ľútosti. Všade len krik a bôľ srdcarvúci, no boja sa vlastnej smrteľnosti. Tak aj na nás príde, smútok, žiaľ i náreky, prídu s našou pominuteľnosťou. Žijeme ako by sme tu boli na veky, no nespútaný smrteľnosťou. Žijeme ako by neexistoval koniec, a pritom sa ho všetci bojíme. Posledné zbohom, […]