3. júna 2013,
Prečítané 1 332x,
Sanslenom,
Tak zajtra ľudia zastaví sa Boh...
V krajine jednej z tisíce, tam v žiare lámp i ulice, stál muž v tieni „měsíce“, len on a vôňa škorice. Stál, opustený bez odpovede, človek odporný aj sám sebe, tam vo večnosti, v súhvezdí medvedice, len on a vôňa jej škorice. Chápajúc, že láska nepozná hranice, keď posledná slza padla na líce, ešte hrdo pozdravil zornice…skočil, […]
Pokračovanie článku
