Občas padne obloha… Hlava skrytá medzi dlaňami. Kričíme aj na Boha, a nič sa nám tu nedarí. Občas sa to fakt nedá vydržať… Chytení v sieti problémov. Za jeden, dva ďalšie obdŕžať… A problém nahradiť malérom. Občas sa nám fakt rúti svet… A slzy tečú po tvári. Čoho sa dotkneme tak vopred, rovno sme už posrali. Občas to jednoducho […]

Odkrojím si teplý koláč, tú najmenšiu časť… Prenádherne vonia. Tak ochutnám tu slasť. Potom si dám aj omrvinky, čo sú na kraji. Veď nechcem aby zbytky, z koláča zostali. A keď zjem jeden, ponúkne sa ďalší. Veď ten susedov, je vždy ten krajší. A tak ďalší a ďalší…celý koláč, Koláč jablkový. Ešte pár kúskov dotlač, a bude aj […]

Som unavený… Zatvárajú sa oči… A netuším kde, táto báseň končí… Som unavený… A láka ma spánok sladký. Zaspím ako dieťa, v lone svojej matky. Som unavený… Oči pomlčky, padá hlava… Uspávam sám seba, aj to sa občas stáva. Som unavený… O papier oprelo sa čelo. Zaspávam… A píše samo pero. Som unavený, […]

Po nociach volám samotného Boha, pre tvoj jediný krátky dopis… Zajtra pokojne pôjdem do kostola, tak len mi odpíš… Len jediné slovíčko… A budem najšťastnejším mužom sveta. Stačí len tak máličko. Len jediná veta… A potom si ma kľudne vymaž… Jediný gombík stlač. Naspäť si ma zase pridáš ? No ja vypnem počítač… Tak mi […]

Zapĺňam prázdny papier… Zapĺňam prázdnymi slovami… No raz napíšem báseň, čo sa zakotví medzi srdciami. Raz ju určite napíšem, a obletí celučký svet. Pohladí tváre ľudí… A vráti sa mi späť. No dnes neviem o čom písať. Predo mnou sú len prázdne listy. Občas je básnikom lepšie, keď papier zostáva čistý… Dostal som prázdny […]

Modlím sa za nepriateľov… Zapaľujem sviece. Som kým som, len pre ich ostré meče. Ďakujem nepriatelia, kritici, že nevidíte brvno a zbadáte smietko. Už chodím len po bočnej ulici… Ďakujem za všetko. No mám na Vás ešte jednu maličkosť, že nikto nikdy nepostavil busty kritikom. Tie stavajú len mudrcom a kráľom, občas aj básnikom. Milujem Vás, aj […]

Usmej sa na bledé tváre. Len maličký pohyb tvojich líc… Úsmev ten tu chýba stále, a nedáme zaňho nič. Alebo sa smej ako prezidenti, holywoodske hviezdičky, čerství absolventi, a tehotné mamičky… Len sa smej ! Lebo úsmev nepozná infláciu… Len sa smej ! A vytvoríme smiešnu revolúciu… Potom budeme šťastní, v pekle aj v raji. […]

Cez deň, smiech a radosť, od veselosti skáču. V noci, smútok a žiaľ. To klauni v tichu plačú… Narodili sa pre potešenie iných… Tí klauni stvorení k zábave. No kto uteší ich ? Kto pohladí srdce boľavé ? A tak klauni po nociach plačú, aby sa ráno zasa smiali. Klauni to možno robia preto , aby klaunami zostali… Tak vlastne všetci sme […]

Pomýlil sa Aristoteles, keď vytváral súdy. Súdy sú len slová, čo nevystihli ľudí… Sú to hlásky a mŕtve písmená, bez štipku esencie. Všeobecné pojmy, z krajiny ilúzie. Nie sme našimi vlastnými menami, nech ako veľmi si o to stojíte. Pletiete si pojmy s dojmami, a priveľmi sa mýlite… Ľudstvo vlastne ani nemá slová… Ľudstvo vlastne ani […]

Ľudia sú ako psi, ostražitý v každej chvíli. Čakajú na klebietku či závan vetra, a tak aby to odsúdili. Ľudia sú ako psi. Čakajú za oknami… Vždy sa nájde ten zlý, pre špiónov za verajami. Ľudia sú ako psi… Čo keď doma nemajú inšpiráciu, sadnú do kresla, A zapnú televíziu. Len čakajú aby mohli zaštekať… A pre štekot vlastne žijú. […]