Na námestí stál človek,

čo nemiloval mestský vzduch.

Nenávidel nový vek,

a neznášal jeho ruch.

Ľudia pred spásou utekali,

no bezdomovec hral.

Všetko z neho už zodrali,

a on tam len tak stál…

Samotár, tulák, žobrák,

pre lásku preplietal prsty boľavé.

Samotár, mních a dobrák,

pápež zvolený bohom bez konkláve.

Svätý, čo nepatril na obrazovky.

Jeho smrť nezaujímavá pre oko kamery.

A keď sa potom zabijú stovky,

ako by ani nemreli.

Veď život beží ďalej,

bez nich a či s nimi.

Je to predsa šialený dej,

už celé dejiny.

Celé toto mesto je hnus,

a všetkých sa nás to týka.

Tu je človek génius,

a ľudia štatistika…