Čo je to vlastne život ? Nikto nevie ?

O čom to tu celé vlastne je ?

Len pravdu, dnes nebudem rečniť,

môžete ma nenávidieť alebo chcieť zvečniť.

Vitajte v priemerných hraniciach priemernosti,

priemer sme vymenili za radosť, za cnosti…

Priemerní, priemerní to slovo nenávidíte,

Priemerní, každé ráno sa s ním na perách budíte.

Všetci sme v podstate priemer,

malé bárky v mori, čo nenašli smer.

Plachetnice bez plachiet priemerných,

šťastie sme vymenili za prepych.

Nie sme kyseliny, ani zásady,

priemerné ovce z priemernej ohrady.

Ani mravec, ani grizli.

Lev bez rešpektu, psi čo neuhryzli.

Nie sme cukor, ani soľ,

ani vánok, ani víchor.

Len ľudia nemastní, neslaní,

priemerní z priemeru vybraní.

Dali Vám šablónu, podľa nej žijete,

priemerne si aj cukor sypete.

Priemerne si varíte kávu,

a odošlete priemernú správu.

Priemerný plat, dom, priemerné legíny,

priemerní veriaci v priemernej svätyni.

V priemernej škole priemerné knihy,

byť priemerní len to nás naučili.

V priemernom porne, baby priemerne holé,

priemerní baníci v priemernom dole…

Kam nás priemernosť až zavedie ?

A čo v nás ľuďoch vlastne je ?

Lenže priemerní nič nedokázali,

Priemerné psy, priemernými zostali.

Buď dobrý, zlý a pokojne never mi,

len prosím ťa nebuď priemerný.

Veď aj dejiny sú zo slova iný.

A priemerných už sú plné cintoríny.

Ľudia, už skončila doba paleolitu.

Nebuďme priemerní, hlásim originalitu !