Malé nožičky, biely parapet,
Drobné tvár objavujúca svet,
len dieťa pozerajúce von.
Hľadá , čo je za oknom…
Drobec uvidel prvýkrát slnko,
a malé vnútro na chvíľu zmĺklo.
Pár odtlačkov na okne, blízko je pán,
Maličký vedel, že nikdy nebude sám.
Veď viac ako každý každučký osvietenec,
vie tento maličký malý kojenec.
Pošpinil síce oblok no bol bližšie k pánovi,
ako všetci veľký majstri zenonoví.
Je príliš dokonalý aby vedel slová,
pre deti existuje len podstata holá.
Tak skryte sa všetci filozofi sveta,
všetkých vás vysmeje aj to najmenšie dieťa.
Načo je reč ? Načo sú hlásky ?
Keď tí najmenší majú najviac lásky.
Chápu podstatu vesmíru bez jedinej rovnice,
to deti by mali písať naše učebnice.
Staré duše, čo nevyšli z plienok,
géniovia bez myšlienok.
Nepoučujte toto je stôl, toto piesne hrajúce,
ono pozná podstatu, dieťa fascinujúce.
Osvietenie neznamená podobať sa Buddhovy,
osvietenie znamená nájsť sa v svojom synovi.
Vnímajme ako deti, rozpusťme ego,
a prvýkrát v živote buďme sami sebou.
Spáľte peniaze, zastavte rakety,
lebo spása čaká len a len na deti…
Celá debata | RSS tejto debaty