Zastav človek, zastav, pozri do neba.

Zastav, lebo iná nie je potreba.

Zastav a zhliadni do seba.

Zastav, urob, čo urobiť je potreba.

Zastav a pozdrav hory, lúky, lesy,

Zastav, postoj kdekoľvek si,

Zastav v meste, zastav na poli,

Zastav kde je len ti po vôli.

Len stoj a pozri, aký svet ťa obklopuje,

čo srdce tvoje ospevuje,

nie hriech ľudskému rodu ubližuje.

Zastav a pozri, pozri, čo svet svetu vyžaruje.

Zastav a nájdeš sa v hluku,

v hluku prírody, sveta, v zhluku zvuku.

Tak započuj sa do hluku, nájdi každé cink,

objavíš mĺkve ticho, v tom je ten trik.

Bez ticha neexistuje hluk,

bez dusenia neoceníš vzduch.

bez púšte nemiluješ kvety,

len hudba tichá spája svety.

Tak zastav a postoj chvíľu,

Zastav a nájdi silu okamihu.

Neplánuj budúcnosť, neži v minulosti,

tu a teraz tajomstvo večnosti.

Len tu a teraz, iba v tejto chvíli,

v budúcnosti by ľudia neprežili.

A tak sa teš, že si zastal práve tu,

teš sa, život je len kus výletu.

Tak zastav človek a ostaň v pokoji,

nech každá rana sa sama zahojí,

nehovor viac chcem, rob, smieš,

nájdi pokoj a nič nerieš.

Pokoj je viac ako peniaze, domy, autá.

A tak ďalej ako skafander astronauta

zaletia tí, čo nájdu pokoj,

A v pokoji rozplynú sa vôkol.

Zastavil si človek ?

Pochopil chvíľu ?

Všetko je len ticho,

a niet nad jeho silu.

A teraz naozaj zastaň najkrajšia podstata.

Ľudská esencia.

Ukáž len prázdne prázdno,

ktoré v sebe skrývaš.

Prázdny je boh,

Prázdny je raj,

Prázdne sú deti…

A preto sa rozpínajú všetky svety.

Prázdno, pokoj, okamih, poriadok a ticho,

to všetko vedel človek, keď prvýkrát dýchol.

Nikto nie je lepší, nikto nie je iný,

aj tak všetci skončíme ako kúsky hliny.

A teraz už vieš všetko človek,

Človek svätý.

Zastav !

Choď a uč to svoje deti.