Západ, pláž a slnko v plnom ligote,

stojí človek v celej svojej nahote.

len on sám obdivujúc zem,

až kým sa k nemu neprikradol tieň.

Tu sa stretalo more a súš,

tak kto bol viac tieň či muž ?

Len tiché vlnky obmývali nohy im,

potomkovi tieňov, aj tebe ľudský syn.

Kto bol dokonalejší v svojej podstate ?

Deformovaný tieň či človek konateľ ?

A tichý vetrík pohladil oba svety,

veď aj tieň a muž boli kedysi deti.

Mäso a krv či výčitka večnosti,

Zlý tieň alebo človek bez cností ?

Nič nebolo viac ani menej,

ani odraz temna, ani dieťa zeme.

Dvaja ako jeden, muž a tieň,

dobro a zlo boli vždy len sen.

Nenávideli sa a pritom bojovali vedno,

dva svety a predsa iba jedno.

Pochopili všetko, no neskoro preň.

zapadlo slnko a zomrel tieň.

A muž ohromený súdnym dňom,

otvoril krídla a stal sa tieňom anjelom.

Západ, pláž a slnko v plnom ligote,

stojí človek v celej svojej nahote.

celok nádherný ako tento teplý deň,

iba smelý muž a jeho večný tieň…

A to je to čo, vlastne celý život chceme,

žiť ako ľudia a prežiť ako tiene.

A pri západe vypustiť dušu na rodnú zem,

Teraz až na veky vekov Amen…