Archív: august, 2013

Ach, tie krásne letné chvíle, keď na slnku sa ako olej pražíme. Pred nami len morské míle… A do blba jak tupci hľadíme. Telá lenivé a nečinné… Na dovolenke si všetko dovoliť smiem. Jesť predsa ľudia musíme. Tak obžerme sa každý deň. Potom odfukovať na lehátku pupkom… Leniví jak psi… Pri nežných hádkach postaviť vlasy dupkom… Také […]

Keď ťa už v živote nebaví, že proti vetru močíme. Tak vyprázdnime hlavy. A jednoducho skočíme… Uzavretí v sieti byrokracie. Ventilátory a kancelárske priestory. Tak si to teda skočíme… Na vysoké skaliská cez slnečné obzory. Otvoriť krídla… A byť vtákom, čo jediný krát lieta. A v jedinom páde obsiahnuť, všetko šťastie sveta. […]

Zo slnečnej energie žiť. A všetko mať v paži. Nič nerobiť… …a len tak ležať na pláži. Veselé slnečníky. …nič nás tu neťaží. Všade detské výkriky. A len tak ležať na pláži. Čľapot vody a cudzie jazyky. Človek sa tu o nič nesnaží. Lenivosť a iné zlozvyky… A len tak ležať cez deň na pláží. A potom zase len tak […]

Vlny píšu poéziu, a každý ju číta sám. Pod hladinou fantázie. Otvoriť svet morských brán. Ponoriť sa do vĺn… Na perách slanosť všetka. Počkať si na spln, a počúvať, čo more šepká. Tak píšem, píšem poéziu, poéziu o mori. A morský vietor rozfúka, všetko čo v nás bolí…

Tu a teraz nechať to staré odísť…. Cez slzy pošepnúť zbohom. Do srdca dovoliť novému prísť, šťastiu, čo čaká za ďalším rohom. Nechajme sprachnieť minulosť… Vytrhnúť spomienky… Bolesti bolo už akurát dosť ! Na duši ostali kamienky. Nespravili sme nič zlé… Tak odhoďme tú ťažobu. V živote je tvrdé zápisné. A výčitky do hrobu. […]