V kostole tíško pošepli si babky,

vraj lepšie sa žilo za ich éry.

Ich vnučky by neboli šľapky,

a dreli by jak tie včely.

Všetko by bolo za korunu,

a hrniec prázdny.

Nenavštívili by síce Honolulu,

no veselí a šťastní.

No pradedovia by zase určite tvrdili,

že najlepšie bolo počas národného útlaku.

Veď to nie jak prežili,

hoc nemali výplatu.

No mali kone a pálenku,

my máme porshe a kox.

Uznajme ľudia, že tu vzniká,

generačný paradox.

A tak každá generácia,

si verí, že je lepšia.

No vždy sú tu mladí,

čo tých starých predčia…

Tam v dejepisných kronikách,

míňajú sa periódy.

Raz nám ľudia povedia,

boli ste deti zlatej doby…

Cez Viu a Piu,

až po brehy Nílu.

Hľadá ľudstvo,

osvietenú generáciu.