Archív: jún, 2013

Si frajer ? Máš auto ? Myslíš si, že svet je malý ? Nikam sme sa nedostali. Máte už plné knižnice ? A všetkých klasikov ste prečítali ? Ľudia, nikam sme sa nedostali. Chcete mať všetky peniaze sveta ? Akoby ste ich už nemali. Vlastne sme sa ešte nikdy nikam nedostali. Veríte, že máte všetko ? A že ste dokonalí? čo ste ľudia vlastne dokázali ? […]

Tretie tisícročie, obraz chorej doby, kde viac ako ľudia vedia smetné nádoby. Len tíško sedia na okraji spoločnosti, mlčiaci filozofi z krajiny mravnosti. Prečo skladáme ódy na Stalina a na iné zvery ? Veď žime už ľudia a oslávme kontajnery. Tak hrdo zdravím veľké skládky západu, a klaniam sa najlepšiemu ľudskému nápadu. Bez neho by sme […]

Na zastávke č.3 v zime zastavil sa Boh, ten večný nemenný, jeden z tých troch. Len ticho sedel a pozeral vôkol, a v snehu napočítal tisíce ľudských krokov. Tam v zastávke č.3 sa boh zamyslel, prečo ľudstvo ako také vôbec vymyslel. Dal im všetko nebo, lásku, nekonečné zemské préria, A tých bláznov omnoho viac fascinujú baktérie. Boli hlúpi ? […]

Nikdy nepatril do spoločnosti… bol v ľudstve len na zozname hostí. Nevedeli ho skrotiť, trhal sieť aj niť, lebo on jediný skutočne chcel žiť… Nenávidel školu, a odporoval im. Ako boží bič. Len oheň a dym. Vždy túžil po besnej rýchlosti, po jazde za hranicou súdnosti. Predbiehať nekonečnosť, zmeniť svet, hranice života a mladý atlét. […]

Zastav človek, zastav, pozri do neba. Zastav, lebo iná nie je potreba. Zastav a zhliadni do seba. Zastav, urob, čo urobiť je potreba. Zastav a pozdrav hory, lúky, lesy, Zastav, postoj kdekoľvek si, Zastav v meste, zastav na poli, Zastav kde je len ti po vôli. Len stoj a pozri, aký svet ťa obklopuje, čo srdce tvoje ospevuje, nie hriech ľudskému rodu ubližuje. Zastav […]

Západ, pláž a slnko v plnom ligote, stojí človek v celej svojej nahote. len on sám obdivujúc zem, až kým sa k nemu neprikradol tieň. Tu sa stretalo more a súš, tak kto bol viac tieň či muž ? Len tiché vlnky obmývali nohy im, potomkovi tieňov, aj tebe ľudský syn. Kto bol dokonalejší v svojej podstate ? Deformovaný tieň či človek konateľ ? A tichý […]

Slnko pričarilo zemskú nehu. Padajúci list, v poslednej mláke snehu. Bláznivosť večnosti, prítomnosť okamihu, tiché bytie prejavujúce svoju silu. … a my ľudia sme stále nič nepochopili. Lavička pri brehu, v tieni Amstrongových krokov… Zapredali nádheru, generácie robotov. Vinníci vojny ? Kolektívna vina. Páni tvorstva ? Najväčšia to špina. … […]

V krajine jednej z tisíce, tam v žiare lámp i ulice, stál muž v tieni „měsíce“, len on a vôňa škorice. Stál, opustený bez odpovede, človek odporný aj sám sebe, tam vo večnosti, v súhvezdí medvedice, len on a vôňa jej škorice. Chápajúc, že láska nepozná hranice, keď posledná slza padla na líce, ešte hrdo pozdravil zornice…skočil, […]