Archív: jún, 2013

Čo keď je to všetko inak ? Čo keď tu nie sme sami… Pod nohy nám sypú hrach, a pútajú nás okovami. Čo keď je realita úplne iná ? Sme otroci, ktorým zavelia, Možno svet nedobyje Čína, a nie sme len spotrebitelia. Čo keď sa všetky náboženstva mýlia, možno aj toto je len ilúzia. Možno sa pralesy zbytočne pília, a inde drieme ľudská sila. […]

Ešte vzduchom nelietajú jadrové hlavice ? Počkaj kým zjem… A tanky nekrižujú naše ulice ? Mami, ja to upracem… Mám byť medvedík čistotný ? A celý svet žije v bordeli… Možno že sme ľudia šikovní, ale tak sme to teda nechceli. Mami, nebojím sa špiny vonku, tá tu totiž bola stále. Skôr si holohlavý dá sponku, ako ľudia upracú […]

Aké ľahké je neuspieť, a kopať loptu za domom. Človek nemá právo umrieť, pokiaľ nezistí, čo je v ňom… Tak poď, si dosť silný, poď koľko to len dá. Slávu si vykúpiš činmi, a pot je cesta do neba. Tak utrhni sa z reťaze ! Trénuj cez bolesť ! Pravda sa raz ukáže! A ostane tu len česť. Vždy môžeš povedať nie, taký je poriadok […]

Prečo vlastne navštevujeme kostoly ? Pretože je to súčasť rodinnej tradície ? Možno aby sme v hanbe neboli. Možno sa mýlime celé generácie. Neviem, no keď existuje pravda, chcem ju nájsť sám. Ja hľadám boží obraz, a dávajú mi do rúk rám. A tak budem žid alebo islamista, no budem človek, čo za niečo stál. Možno veselý satanista, no rozhodnem sa sám. […]

Spadol list a rozbil obraz mýtiny… Uprostred noci, v strede lese. Len kruhy nepokojnej hladiny. Spadol list a roztancoval hviezdy v jazere. Uprostred noci, v strede lesa. Tam kam ho vietor zaveje. Spadol list a rozvíril vlny na hladine. Uprostred noci, v strede lesa. V tej rozprávkovej krajine. Spadol list…

Na poli ostal len staručký roľník, a prstami prechádzal po úrode. Tu dopadol mesačný svit, na človeka, čo zasvätil sa pôde. Bezbranný je človek bez úrody, zhynie zviera, zomrie kvet. Ťažko by sa nám žilo bez pôdy, a pôda si nás vezme späť. Sme vlastne len chodiace kusy zeminy… Tak načo nám je pomník ? Všetci sa vraciame do hliny. Tak rozmýšľal […]

Vzdávam sa toho svojho ja, cez ktoré nevidím svet, vzdávam sa toho svojho ja, ktoré dáva túžbu chcieť. Vzdávam sa ega , pre ktoré nevidím hviezdy na zemi, vzdávam sa toho ja, pre ktorému nie som blažený. Vzdávam sa plnej podstaty samého seba, vzdávam sa luxusu v prospech chleba. Vzdávam sa majetku, vzdávam sa otčiny, som totiž stvorený pre nebeské výšiny. […]

Elegantné dámske lodičky… Čľapotajúce malé čižmičky… Krok a za ním ďalší krok, kroky do ticha, a mĺkve schodisko, čo vôbec nedýcha. Schody, čo chceli priveľa námahy, schody, pre ktoré staviame výťahy. Schody kamenné, schody drevené, schody, čo odlepili ľudí od zeme. Tak každým schodom vstúpme do seba, veď každý schod je cestou do neba. […]

Čo je to vlastne život ? Nikto nevie ? O čom to tu celé vlastne je ? Len pravdu, dnes nebudem rečniť, môžete ma nenávidieť alebo chcieť zvečniť. Vitajte v priemerných hraniciach priemernosti, priemer sme vymenili za radosť, za cnosti… Priemerní, priemerní to slovo nenávidíte, Priemerní, každé ráno sa s ním na perách budíte. Všetci sme v podstate […]

Malé nožičky, biely parapet, Drobné tvár objavujúca svet, len dieťa pozerajúce von. Hľadá , čo je za oknom… Drobec uvidel prvýkrát slnko, a malé vnútro na chvíľu zmĺklo. Pár odtlačkov na okne, blízko je pán, Maličký vedel, že nikdy nebude sám. Veď viac ako každý každučký osvietenec, vie tento maličký malý kojenec. Pošpinil síce oblok no bol […]