Usmej sa a odkroj si kúsoček slaniny,

tak sa u nás písali národne dejiny.

Neboli sme bojovníci, ani králi,

len poddaní, čo sa usmievali.

Tak sme my písali históriu.

Tak zapĺňali kroniky.

V pote tváre na biednom poli,

s poriskom od motyky.

A že tu bolo hej,

že tu bolo do spevu.

Nemali sme  nič,

no neriešili kariéru. 

Tak dnes som rád, že som Slovák,

že som sa narodil práve tu,

že nie som len ďalší

 šikmooký chlapec z Tibetu.

Ďakujem Bohu, ďakujem otčine,

že aj my Slováci niekam patríme.

Že nie sme len vagabundi dajaký,

ďakujem pradedom za ich otlaky.

Maličký domček,

v srdiečku malebnej dediny.

Tak sa u nás bratia,

písali dejiny…