Čierna ide v ruke s bielou,

smrtka kráča za anjelom.

Vedľa neba býva peklo,

z temnoty zas vzišlo svetlo.

Rozkvet ruže, ruža, čo zvädla,

smiech a plač sídlia vždy vedľa.

Diabol prichádza s bohom,

Zem hraničí s belasou oblohou.

Občas tu niekto zomrie,

a hneď sa ďalší narodí.

Niečo tu zhnije,

a niečo sa urodí.

Dnes napĺňaš svoje potreby ?

Zajtra len smútok, žiaľ a pohreby.

Lenivý sršeň a usilovná včela,

Život je tao, dualita cieľa.

Neprijmeš  pekné bez škaredého,

Neexistuje šialené vedľa vľúdneho.

Čierna si totiž vždy bielu pýta,

taká je tá naša realita. 

Ach, aké sú svetla ulice krásne,

Aké šľachetné je písať básne.

No básnik raz zaspí,

a lampión zhasne…