Tretie tisícročie, obraz chorej doby,

kde viac ako ľudia vedia smetné nádoby.

Len tíško sedia na okraji spoločnosti,

mlčiaci filozofi z krajiny mravnosti.

Prečo skladáme ódy na Stalina a na iné zvery ?

Veď žime už ľudia a oslávme kontajnery.

Tak hrdo zdravím veľké skládky západu,

a klaniam sa najlepšiemu ľudskému nápadu.

Bez neho by sme žili už dávno v bodreli,

smradľavý, špinavý a nie práve veselý.

Zabudnime na techniku, výdobytky doby,

vstaňme ľudia a velebme smetiarske nádoby.

Zhrdzavie Eiffelovka, rozpadnú sa múry Číny.

tešte sa, veď u nás bude vždy dosť špiny.

Ľudia tak  tancujte v smetiakoch od rozkoše,

a láskou napĺňajte naše tiché smetné koše.

Otvorte nádoby ohromne svet smradom,

A tešte sa všetci rad radom.

A keď zase vysypeš kôš jeden či tisíce,

len sa usmej a v duchu pozdrav popolnice.

Možno raz príde chvíľa keď niekto nevysype kôš,

Jeden, dva či tri už tobôž.

Raz zomrú ľudia a vyprázdnia sa ulice,

zostanú po nás len plné popolnice.