Na zastávke č.3 v zime zastavil sa Boh,
ten večný nemenný, jeden z tých troch.
Len ticho sedel a pozeral vôkol,
a v snehu napočítal tisíce ľudských krokov.
Tam v zastávke č.3 sa boh zamyslel,
prečo ľudstvo ako také vôbec vymyslel.
Dal im všetko nebo, lásku, nekonečné zemské préria,
A tých bláznov omnoho viac fascinujú baktérie.
Boli hlúpi ? Veď ich tvoril na svoj obraz,
no ľudia až príliš milovali vlastný odraz.
V snehu ostala tisícka uponáhľaných krokov,
budú musieť utekať aj o miliardu rokov ?
Vlastne sa tu už raz zastavil Boh,
Večný frajer, jeden z tých troch.
Tiež si sadol a pozeral vôkol,
a aj púšť vtedy hladila tisícka krokov.
A kde sú tie kroky ? Zmizli ? Fúkal vietor ?
Ani tá púšť už nie je púšťou a on vie to.
Vedia dejiny ich mená ? Mali snáď hriech ?
Ponáhľali sa cez púšť a dnes sú iba sneh.
Sneh vydrží viac ako ľudia čo večne kráčajú,
skáču, šprintujú či bezcieľne behajú.
Tisíce krokov v jeho dokonalom diela a každý sám,
Nájdite prosím aspoň jeden, čo by zato stál.
Kým rozmýšľal prešli okolo kňazi , mníšky, rebeli,
všetci veriaci no ani jeden neveril.
Tak na zastávke č. 3 zostal len Boh sám,
ako pri stvorení sveta, len ničota a pán.
A tak ľudia zajtra zastaví sa Boh,
sám nekonečný jeden z tých troch.
Asi si sadne a bude pozerať vôkol,
A v prachu ciest napočíta tisíce krokov.
…a nič sa nezmení…
…ľudia budú chodiť zasnení…
… bude zase iba nezvaný hosť…
…ešte dobre, že aspoň Boh má trpezlivosť…
Celá debata | RSS tejto debaty