Sadíme kvety,
aby raz zvädli.
A z okrasných drevín,
spravíme metly.
Píšeme poéziu,
čo raz nevyjde z knižnice.
A romány,
na zaprášené police.
Plodíme deti,
aby zomreli.
Všetko tu raz končí,
na smrteľnej posteli.
Tak nech stvoríme hocičo,
hocičo krásne.
Všetko ľudské raz skončí,
a niekto tu zhasne.
Sadíme stromy,
a porežú ich píly.
Len keď človek tvorí,
len vtedy je živý.
Hoci vie, že raz to skončí…