Som unavený…
Zatvárajú sa oči…
A netuším kde,
táto báseň končí…
Som unavený…
A láka ma spánok sladký.
Zaspím ako dieťa,
v lone svojej matky.
Som unavený…
Oči pomlčky, padá hlava…
Uspávam sám seba,
aj to sa občas stáva.
Som unavený…
O papier oprelo sa čelo.
Zaspávam…
A píše samo pero.
Som unavený, odchádzam…
Tak sa tu teda majte.
Žite v realite,
a len v snoch snívajte.