Modlím sa za nepriateľov…
Zapaľujem sviece.
Som kým som,
len pre ich ostré meče.
Ďakujem nepriatelia, kritici,
že nevidíte brvno a zbadáte smietko.
Už chodím len po bočnej ulici…
Ďakujem za všetko.
No mám na Vás ešte jednu maličkosť,
že nikto nikdy nepostavil busty kritikom.
Tie stavajú len mudrcom a kráľom,
občas aj básnikom.
Milujem Vás, aj keď ste zbabelci.
Vaša kritika, čo ma potom…
Nikdy ste nevstúpili do arény,
a nezabojovali so životom.
Ja však vyjdem z tej arény,
skrvavený ostrým vašich jazykov.
Pre slávu večnú…
Taký je osud básnikov.
Skritizujete aj túto báseň ?
Že nemá význam.
Mohlo byť aj lepšia ?
Tak to si priznám…
Drahý kritik,
život je báseň, život je hrou.
Buď zostaneš sám alebo
začneš milovať nepriateľov…
Dnes modlím sa za kritikov…
Zapaľujem sviece.
Som kým som,
len pre ich ostré meče.