Cez deň, smiech a radosť,
od veselosti skáču.
V noci, smútok a žiaľ.
To klauni v tichu plačú…
Narodili sa pre potešenie iných…
Tí klauni stvorení k zábave.
No kto uteší ich ?
Kto pohladí srdce boľavé ?
A tak klauni po nociach plačú,
aby sa ráno zasa smiali.
Klauni to možno robia preto ,
aby klaunami zostali…
Tak vlastne všetci sme komici,
čo nadránom nahodia úsmev vlažný…
No nikto nikdy nepovedal,
že skutočne sme šťastní.