V kostole tíško pošepli si babky,
vraj lepšie sa žilo za ich éry.
Ich vnučky by neboli šľapky,
a dreli by jak tie včely.
Všetko by bolo za korunu,
a hrniec prázdny.
Nenavštívili by síce Honolulu,
no veselí a šťastní.
No pradedovia by zase určite tvrdili,
že najlepšie bolo počas národného útlaku.
Veď to nie jak prežili,
hoc nemali výplatu.
No mali kone a pálenku,
my máme porshe a kox.
Uznajme ľudia, že tu vzniká,
generačný paradox.
A tak každá generácia,
si verí, že je lepšia.
No vždy sú tu mladí,
čo tých starých predčia…
Tam v dejepisných kronikách,
míňajú sa periódy.
Raz nám ľudia povedia,
boli ste deti zlatej doby…
Cez Viu a Piu,
až po brehy Nílu.
Hľadá ľudstvo,
osvietenú generáciu.