Cez mraky sa predral slnečný lúč,
a začal sa s temnotou hrať.
Niektorých zobudil…
No väčšina ostala spať.
Tu priali svetlo…
stali sa fakľami.
Horeli pre iných,
a sami boli svetlami.
Tmu prebil záblesk svetla,
potešil tých, čo naň čakali.
Kto hľadal našiel…
No ostatní tápali.
Aj okolo nás chodia svietaci,
ale my ich nevidíme.
Keď máme vidieť svetlo,
tak radšej zhasíme.
Všetci sme deti boha.
Zbytočne si klameme…
Niečo na nás volá,
nech svetlami sa staneme.
Sami sme si na zemi,
vytvorili peklo.
No môžme ho zastaviť,
len v nás je to svetlo…