Na námestí stál človek,
čo nemiloval mestský vzduch.
Nenávidel nový vek,
a neznášal jeho ruch.
Ľudia pred spásou utekali,
no bezdomovec hral.
Všetko z neho už zodrali,
a on tam len tak stál…
Samotár, tulák, žobrák,
pre lásku preplietal prsty boľavé.
Samotár, mních a dobrák,
pápež zvolený bohom bez konkláve.
Svätý, čo nepatril na obrazovky.
Jeho smrť nezaujímavá pre oko kamery.
A keď sa potom zabijú stovky,
ako by ani nemreli.
Veď život beží ďalej,
bez nich a či s nimi.
Je to predsa šialený dej,
už celé dejiny.
Celé toto mesto je hnus,
a všetkých sa nás to týka.
Tu je človek génius,
a ľudia štatistika…