Čo je to vlastne život ? Nikto nevie ?
O čom to tu celé vlastne je ?
Len pravdu, dnes nebudem rečniť,
môžete ma nenávidieť alebo chcieť zvečniť.
Vitajte v priemerných hraniciach priemernosti,
priemer sme vymenili za radosť, za cnosti…
Priemerní, priemerní to slovo nenávidíte,
Priemerní, každé ráno sa s ním na perách budíte.
Všetci sme v podstate priemer,
malé bárky v mori, čo nenašli smer.
Plachetnice bez plachiet priemerných,
šťastie sme vymenili za prepych.
Nie sme kyseliny, ani zásady,
priemerné ovce z priemernej ohrady.
Ani mravec, ani grizli.
Lev bez rešpektu, psi čo neuhryzli.
Nie sme cukor, ani soľ,
ani vánok, ani víchor.
Len ľudia nemastní, neslaní,
priemerní z priemeru vybraní.
Dali Vám šablónu, podľa nej žijete,
priemerne si aj cukor sypete.
Priemerne si varíte kávu,
a odošlete priemernú správu.
Priemerný plat, dom, priemerné legíny,
priemerní veriaci v priemernej svätyni.
V priemernej škole priemerné knihy,
byť priemerní len to nás naučili.
V priemernom porne, baby priemerne holé,
priemerní baníci v priemernom dole…
Kam nás priemernosť až zavedie ?
A čo v nás ľuďoch vlastne je ?
Lenže priemerní nič nedokázali,
Priemerné psy, priemernými zostali.
Buď dobrý, zlý a pokojne never mi,
len prosím ťa nebuď priemerný.
Veď aj dejiny sú zo slova iný.
A priemerných už sú plné cintoríny.
Ľudia, už skončila doba paleolitu.
Nebuďme priemerní, hlásim originalitu !