Nikdy nepatril do spoločnosti…
bol v ľudstve len na zozname hostí.
Nevedeli ho skrotiť, trhal sieť aj niť,
lebo on jediný skutočne chcel žiť…
Nenávidel školu,
a odporoval im.
Ako boží bič.
Len oheň a dym.
Vždy túžil po besnej rýchlosti,
po jazde za hranicou súdnosti.
Predbiehať nekonečnosť, zmeniť svet,
hranice života a mladý atlét.
A tak viac ako na trojku,
sa tešia chlapci na prvú motorku.
Od teraz nepatril svetu, patril noci,
prvý človek, čo mal osud vo svojej moci.
Tri je viac ako jeden,
desať je viac ako sedem.
No pre chlapcov v každej chvíli,
je dva viacej ako štyri.
Nepochopí ten, kto nepootočil plyn,
na motorke v sláve ako boží syn.
A keď pred kostolom prefičal on,
žehnali sa veriaci ako pred pánom.
Hlučne on križoval naše ulice,
devy sami zhadzovali svoje suknice.
Frajer bol a boli mu po vôli,
hlupane hádzali sa mu pod nohy.
No on len pre jedno žil,
len červenú potvora,
hukot motora,
a pre tristo konských síl.
A keď v zákrute drahú jemne priklopil,
až v nebi ospevovali ten anjelsky dril.
len preto,
len preto on žil.
No chladná smrť si prišla preňho len,
veď chlapec- rebel už naplnil svoj sen.
Tak bol ukrižovaný boží syn,
motorka a vedľa on, večný tým.
Zomrel a asfalt červenal sa,
pred obsahom jeho žíl.
Neplačte, že zomrel,
veď jediný z nás žil.