Zastav človek, zastav, pozri do neba.
Zastav, lebo iná nie je potreba.
Zastav a zhliadni do seba.
Zastav, urob, čo urobiť je potreba.
Zastav a pozdrav hory, lúky, lesy,
Zastav, postoj kdekoľvek si,
Zastav v meste, zastav na poli,
Zastav kde je len ti po vôli.
Len stoj a pozri, aký svet ťa obklopuje,
čo srdce tvoje ospevuje,
nie hriech ľudskému rodu ubližuje.
Zastav a pozri, pozri, čo svet svetu vyžaruje.
Zastav a nájdeš sa v hluku,
v hluku prírody, sveta, v zhluku zvuku.
Tak započuj sa do hluku, nájdi každé cink,
objavíš mĺkve ticho, v tom je ten trik.
Bez ticha neexistuje hluk,
bez dusenia neoceníš vzduch.
bez púšte nemiluješ kvety,
len hudba tichá spája svety.
Tak zastav a postoj chvíľu,
Zastav a nájdi silu okamihu.
Neplánuj budúcnosť, neži v minulosti,
tu a teraz tajomstvo večnosti.
Len tu a teraz, iba v tejto chvíli,
v budúcnosti by ľudia neprežili.
A tak sa teš, že si zastal práve tu,
teš sa, život je len kus výletu.
Tak zastav človek a ostaň v pokoji,
nech každá rana sa sama zahojí,
nehovor viac chcem, rob, smieš,
nájdi pokoj a nič nerieš.
Pokoj je viac ako peniaze, domy, autá.
A tak ďalej ako skafander astronauta
zaletia tí, čo nájdu pokoj,
A v pokoji rozplynú sa vôkol.
Zastavil si človek ?
Pochopil chvíľu ?
Všetko je len ticho,
a niet nad jeho silu.
A teraz naozaj zastaň najkrajšia podstata.
Ľudská esencia.
Ukáž len prázdne prázdno,
ktoré v sebe skrývaš.
Prázdny je boh,
Prázdny je raj,
Prázdne sú deti…
A preto sa rozpínajú všetky svety.
Prázdno, pokoj, okamih, poriadok a ticho,
to všetko vedel človek, keď prvýkrát dýchol.
Nikto nie je lepší, nikto nie je iný,
aj tak všetci skončíme ako kúsky hliny.
A teraz už vieš všetko človek,
Človek svätý.
Zastav !
Choď a uč to svoje deti.