Západ, pláž a slnko v plnom ligote,
stojí človek v celej svojej nahote.
len on sám obdivujúc zem,
až kým sa k nemu neprikradol tieň.
Tu sa stretalo more a súš,
tak kto bol viac tieň či muž ?
Len tiché vlnky obmývali nohy im,
potomkovi tieňov, aj tebe ľudský syn.
Kto bol dokonalejší v svojej podstate ?
Deformovaný tieň či človek konateľ ?
A tichý vetrík pohladil oba svety,
veď aj tieň a muž boli kedysi deti.
Mäso a krv či výčitka večnosti,
Zlý tieň alebo človek bez cností ?
Nič nebolo viac ani menej,
ani odraz temna, ani dieťa zeme.
Dvaja ako jeden, muž a tieň,
dobro a zlo boli vždy len sen.
Nenávideli sa a pritom bojovali vedno,
dva svety a predsa iba jedno.
Pochopili všetko, no neskoro preň.
zapadlo slnko a zomrel tieň.
A muž ohromený súdnym dňom,
otvoril krídla a stal sa tieňom anjelom.
Západ, pláž a slnko v plnom ligote,
stojí človek v celej svojej nahote.
celok nádherný ako tento teplý deň,
iba smelý muž a jeho večný tieň…
A to je to čo, vlastne celý život chceme,
žiť ako ľudia a prežiť ako tiene.
A pri západe vypustiť dušu na rodnú zem,
Teraz až na veky vekov Amen…